Ali Ibn Rachid

Aktuální sestava: Lubo Burgr & Pjoni

Ak sa v 80. rokoch za hudobnú alternatívu pokladalo všetko, čo sa vymykalo akémukoľvek štýlovo-žánrovému uchopeniu, potom bezpochyby k tým najpodivnejším zoskupeniam na Slovensku patrila pôvodne prešovská skupina Ali Ibn Rachid. Vznikla roku 1985 z iniciatívy dvoch absolventov konzervatória v Košiciach, huslistu Ľubomíra Burgra a kontrabasistu Martina Marinčáka. Znechutení atmosférou „vážnohudobného“ školstva začali sa venovať opaku drilovania – freejazzovým experimentom. Burgr však postupne od akýchkoľvek jazzových idiómov upúšťal. Začal sa totiž stretávať s inými hudobníkmi. Ich recesistický životný štýl mu však dodal chuť tvoriť niečo iné.

Ľubomír Burgr s gitaristom Danom Hurtukom, saxofonistom Janom Višňovským a bubeníkom Vladom Šipošom objavovali nové hudobné svety – českú a moravskú undergroundovú scénu, ale aj skladby I. Xenakisa, F. Zappu, J. Calea alebo aj skupíny King Crimson a The Residents. Svoje však zohralo aj čaro načúvania rozhlasu Slobodná Európa, ktoré bolo v tom čase „obohatené“ o piskľavé zvuky rušičiek ŠtB…

Zvuk kapely sa navyše obohatil o šikovných dychárov Štefana Tkáča – klarinet, saxofón a Jozefa Mička – pozauna. Ľubo Burgr tak mohol čoraz viac experimentovať so syntetizátorom, ale najmä s hudobnoalternatívnymi možnosťami, ktoré vtedajšia šesťčlenná zostava Ali Ibn Rachid poskytovala.

Výsledkom takmer päťročného cizelovania repertoáru bol prvý album Ali ibn Rachid (1992, ZOON Records), ktorý roku 1992 vydal Miloš Spišák vo svojom novozaloženom, v danom období vlastne jedinom fungujúcom nezávislom vydavateľstve vydávajúcom slovenskú alternatívnu hudbu Zoon records.

Tento osobitý, dnes už raritný opus sa radí na Slovensku k aranžérsky najbohatším albumom. Tucet transžánrovo rozmanitých, vzájomne kontrastných piesní a skladieb sa nesie v atmosfére ťažko opísateľných nálad.

Atypický obal platne tvorí len fotografická momentka z hokejového zápasu ČSFR – Švédsko bez akéhokoľvek nápisu. Skupina po vydaní platne koncertovala už len sporadicky.

V roku 1997 vyšiel druhý album Ali Ibn Rachid (Gregor Agency Records). Tiež nemal názov, prezývaný je „cyklistický“ (podľa titulnej fotky). Burgr sa v ňom chcel upriamiť len na tvar jednoduchej piesne, čo ostatných členov veľmi nenadchlo. Ľuba Burgra však podporil klavírista a jeden z najvýraznejších súčasných skladateľov na Slovensku Peter Zagar. Využitím princípu „menej je niekedy viac“, sa im podarilo vytvoriť piesne, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo tu v minulej dekáde vzniklo. Celý druhý album Ali Ibn Rachid, so starodávnou fotkou usmievavých cyklistiek na obale, sa vyznačuje na naše pomery vzácnou rovnováhou hudby a „prežitkov udalostí“ (ako zvykne Ľubo Burgr hovorievať svojim textom). Na nahrávkach ešte ochotne participovali Višňovský, Šipoš aj Hurtuk, toho však na vystúpeniach nahradil už flexibilný multižánrový gitarista Daniel Salontay. Skupina načas obnovila svoj koncertný život – vystupovala v rôznych slovenských kluboch, na trenčianskom festivale Pohoda alebo aj v Prahe, no po definitívnom odchode Vladimíra Šipoša a zaneprázdneného Petra Zagara, ktorého občas zastupoval všadeprítomný Martin Burlas, znovu prerušuje na neodhadnuteľný čas svoju činnosť.

V roku 2009 sa po dlhšej pauze kapela vrátila na koncertné pódiá s novou nahrávkou Dancing (Azyl Music). Na ňom sa kapele podaril sebavedomý comeback, ktorý je podporený vystopeními kapely, ktorá má rozhodne ešte veľa čo povedať.